Rosa - ruža

Rosa – ruža azda žiadna rastlina nezanechala v dejinách ľudstva takú stopu ako práve ruže. História pestovania ruží siaha až k počiatkom prvotných kultúr. Z antiky poznáme príbeh o Afrodite ktorá oplakávala umierajúceho Adonisa a z jej krvi mali vyrásť prvé červené ruže. V prírode rastie takmer 300 druhov botanických ruží, ktoré sú rozšírené takmer výhradne na severnej pologuli.

Moderne pestované ruže sú mnohonásobné hybridy ktoré vznikli krížením a selekciou pôvodných botanických druhov. Okrem klasického botanického členenia existuje niekoľko metodík na delenie ruží na základe ich pôvodu, habitu a použitia. Najzakladanejším delením je na ruže historické a moderné. Tie historické vznikli najmä krížením ruže keltskej a v ponuke ich okrem ruže damascenskej dnes nájdeme leň ťažko. Míľnikom pri šľachtení ruží je považovaný rok 1867 kedy je na trh uvedený prvý moderný čajohybrid ´La France´. Vznikajú celé nové skupiny ruží ktoré majú rôzne vlastnosti a použitie.

Základné záhradnícke delenie z hľadiska použitia je na ruže :

• Sadové – sú to spravidla mohutné kry nesúce vlastnosti pôvodných či historických ruží . Nevyžadujú pravidelný rez a sú dobre odoloné voči chorobám.
• Popínavé – nie sú popínavky v pravom zmysle pretože nemajú metamorfované časti rastlín s ktorými by sa prichytávali o oporu. Sú to vzperné liány, ktoré vytvárajú dlhé výhony a k opore sa prichytávajú pomocou zahnutých tŕňov. Nájdu sa tu odrody ktoré kvitnú na jednoročom dreve ale i také ktoré kvitnú na dreve dvojročnom.
• Záhonové - sú ruže z výškou do 1m a delíme ich na ruže veľkokveté ( čajohybridy a grandiflory ) a ďalej na mnohokveté (polyantky a floribundy)
• Miniatúrne – drobné mnohokveté ruže s výškou iba do 0,5m. Sú vhodné pre plošné výsadby, menšie záhrady i nádoby.
• Pôdopokryvné - je skupina ruží s rôznou výškou ktoré tvoria bujné porasty dlhých výhonov. Sú tu ruže s jednoduchým, plným i poloplným kvetom. Kvitnú opakovane i jeden krát v závislosti na odrode. Ako poodokrývané môžu byť použité i niektoré popínavé ruže drobnejšieho vzrastu.

Ruže boli v minulosti v našich záhradách a parkoch mimoriadne populárne . Takmer každý významný mestský park mal starostlivo udržiavané záhony ruží. Okrem toho boli zakladané rozáriá ktoré sa sústreďovali na zbierky ruží. Ich dlhovekosť a očarujúce kvety boli vysoko cenené vlastnosti. Bohužiaľ s príchodom modrenej doby sa začali dostávať ruže do úzadia a ich výmera vo verejných výsadbách začala klesať. Hoci ruže vyvolávajú pocit neskrotnej a nezničiteľnej krásy sú mimoriadne náročné na údržbu. Vyžadujú pravidelný rez, odburiňovanie a ošetrovanie. Hoci výberom správnych odrôd môžeme napríklad eliminovať ošetrovanie proti hubovým chorobám , živočíšny škodcovia sú problém s ktorým musíme pri ružiach pružne bojovať. Údržba vyžaduje tiež vysokú odbornosť a skúsenosti, najmä rez v jarnom období musí byť prevedený správne. Azda najväčšou prekážkou pri ružiach sú ich tŕne ktoré dokážu spôsobiť nepríjemné poranenia keď s nimi pracujeme. Vo verejnej zeleni sú sa na trnistých porastoch často zachytávajú voľne poletujúce odpadky.

Ruže sú mimoriadne náročné na obsah živín v pôde aby správne kvitli musia mať vždy dostatok dusíka, draslíka , fosforu, vápnika i mikroprvkov. Sú citlivé na obsah chlóru v pôde. S honejním dusíkom spravidla končíme v auguste aby sme podporili vyzrievanie pletív. Najlepšie je hnojenie plnými hnojivami s vyváženým pomerom živín. Ideálne je na jar nastielať k ružiam po reze vrstvu dobre vyzretého kompostu.

Ruže okrem tej estetickej plnia rôzne iné a významné funkcie. Sú využívané v kozmetike a parfumérií (hlavne historická ruža damascénska). Ruže môžeme tiež konzumovať a to ich kvety ako aj plody, ktorých dužina je cenným zdrojom vitamínu C. Rovnako kvety i plody sú využívané v liečiteľstve či aromaterapii.

Kvety ruží sú samozrejme jednou z hlavných komodít vo floristike. Za účelom rezu sú pestované hlavne moderné čajohybridy.