Viola labradorica

Táto pôdopokryvná trvalka má za úlohu rýchlo uzavrieť pôdu. Vyber jej stanovište podľa svetla (slnko až polotieň) a priprav dobre odburinený záhon. Pôdu zlepši kompostom, v ťažkej pridaj piesok. Sadiť môžeš celoročne pokiaľ nie je zamrznutá pôda. Daj hustejší spon, aby sa porast spojil, po výsadbe výdatne zalej a zamulčuj.

Kým sa porast nezavrie, je dôležitá pravidelná zálievka a čistota od buriny – pôdopokryvné trvalky vyhrávajú až vtedy, keď zaplnia priestor. Zalievaj ku koreňom, medzi zálievkami nech pôda mierne preschne; po zakorenení znesú mnohé druhy aj sucho, no v extréme im pomôže výdatná zálievka raz za čas. Mulč z kompostu alebo jemnej štiepky urýchli zapojenie porastu a udrží pôdu chladnejšiu. Na jar pridaj kompost; ďalšie hnojenie je zvyčajne zbytočné, lebo príliš živín vedie k mäkkému, rozliezavému rastu a vyššej náchylnosti na choroby. Po odkvitnutí môžeš porast ľahko zastrihnúť, aby sa zahustil a pôsobil upravene. Pri druhoch s rýchlym šírením kontroluj okraje – „orezanie“ rýľom udrží rastlinu v hraniciach a zároveň získaš kúsky na presadenie. Ak po rokoch porast redne uprostred, rozdeľ ho a dosaď mladé časti. Zdravie: v hustých kobercoch sa pri dlhom vlhku môže objaviť plesnivosť – pomáha presvetlenie, menej hnojenia a zálievka ku koreňom. Slimáky vedia poškodiť mladé výhonky, preto na jar kontroluj. Na zimu väčšinou stačí nechať porast ako je; v ťažkých, mokrých pôdach pomáha štrkový mulč pri krčku.