Zakladanie výsadby na jeseň (aj keď mrzne?)
Áno, jesenná výsadba má zmysel. A často väčší, než si ľudia myslia. Okrasné rastliny sa lepšie cítia zasadené v zemi než odložené v plastovom črepníku niekde pri múre. V pôde môžu pozvoľna prekoreňovať, vyrovnávať sa s vlhkosťou a prirodzene sa pripraviť na ďalšiu sezónu. Na jeseň už nadzemná časť mnohých trvaliek vädne, schne alebo úplne odumiera. To však neznamená, že rastlina je „hotová“. Práve v koreňoch sa odohráva dôležitá práca. Energia sa sťahuje pod zem a koreňový systém má čas zosilnieť. Vysádzať môžeš v dňoch, keď pôda nie je trvalo zamrznutá. Ak sa dá rýľom alebo lopatkou pracovať, výsadba je stále možná. Obavy z vymrznutia bývajú často zbytočné, pokiaľ si vyberieš vhodné druhy podľa mrazuvzdornosti a nárokov konkrétnej rastliny. Citlivejšie druhy je však lepšie nechať na jar. Na jesennú výsadbu neodporúčame napríklad kalokvety, ficínie, farfugium, niektoré krížence rudbekií, rhodohypoxis alebo červené perovce. Jeseň je zároveň ideálnym obdobím na výsadbu cibuľovín a hľuzovín. Ak teraz vysadíš krokusy, modrice, narcisy alebo tulipány, na jar sa ti záhrada odvďačí prvou vlnou farby. Najväčším rizikom jesennej výsadby nebýva mráz, ale zlá pôda. Ak je pôda príliš ťažká, hutná, ílovitá a v zime drží vodu ako špongia, korene môžu vyhniť. Pomôže väčšia výsadbová jama, zlepšenie pôdy kompostom a v prípade potreby drenážna vrstva z jemného štrku alebo piesku na dne jamy. Naopak, pri dlhom suchom období bez snehu môžu čerstvo vysadené rastliny trpieť nedostatkom vlahy. Preto aj na jeseň sleduj počasie. Záhrada v zime síce spí, ale smädná byť nechce.
Čo nás môže pri jesennej výsadbe zaskočiť?
Najväčším prekvapením býva vzhľad rastlín. Jesenná sadba často nevyzerá ako katalógová fotografia. Nadzemná časť môže byť suchá, zatiahnutá, bez listov a bez kvetov. A to je úplne v poriadku. Pri jesennej výsadbe sa nepozeraj len na vrch rastliny. Dôležité sú korene. Keď rastlinu vyberieš z plastovej nádoby, koreňový bal by mal byť pevný, kompaktný a živý. Ak sa koreňový systém rozpadáva, je mäkký, tmavý, hnedý až čierny a pôsobí ako blato, rastlina môže byť zhnitá. Zdravé korene sú základ. Suché listy na jeseň nevadia. Zhnité korene áno.
PLUSY A MÍNUSY zakladania záhonov na jeseň
Plusy jesennej výsadby:
- trvalky sú radšej zasadené v zemi než ponechané v črepníku,
- môžu čerpať živiny a rozvíjať koreňový systém,
- teplotné výkyvy sú menšie než počas leta,
- častejšie zrážky znamenajú menej práce s polievaním,
- starostlivosť je do jari minimálna,
- na jar sú rastliny už čiastočne zakorenené a rýchlejšie štartujú.
Mínusy jesennej výsadby:
- niektoré trvalky sú v tomto období nevzhľadné,
- výsledný efekt nepôsobí hneď esteticky,
- pri zlej pôde hrozí vyhnívanie koreňov,
- pri suchých zimách môžu rastliny trpieť nedostatkom vlahy,
- citlivejšie druhy je bezpečnejšie vysádzať až na jar.
Jesenná výsadba je trochu skúška dôvery. Nevidíš hneď veľký efekt, ale pripravuješ základ pre budúcu sezónu.
Základná starostlivosť o trvalky a trávy v záhrade
Na jeseň netreba v záhrade robiť všetko. Treba robiť hlavne to, čo má zmysel. Základom je pozorovať, čo rastlina potrebuje. Niektoré druhy je dobré upraviť, iné radšej nechať stáť až do jari. Suché stonky, listy a súkvetia nie sú automaticky odpad. Často sú zimnou ochranou, dekoráciou aj úkrytom pre drobný život v záhrade.
Rady, s ktorými ušetríte čas a pri tom pomôžete trvalkám prečkať zimu
Najlepšia jesenná rada znie: nepracuj proti prírode. Ak rastlina neprekáža, nepolieha cez chodník, nebráni priechodu a nie je chorá, často ju môžeš nechať tak. Na jar budeš mať síce trochu viac práce s rezom, ale počas zimy bude záhon prirodzene chránený a vizuálne zaujímavý. Zimná záhrada nemusí hýriť farbami. Jej krása je v štruktúre.
REZ trvaliek a okrasných tráv
Hlavná rada znie: nestrihaj na jeseň to, čo vydrží do jari. Suché stonky, listy a súkvetia chránia bázu rastlín aj koreňový priestor. Zároveň vytvárajú krásnu zimnú scénu. Hlávky kotúčov, ježibáb, šuškardy, echinacey či suché tobolky baptisie dokážu v kombinácii s okrasnými trávami pôsobiť veľmi silno. Okrasné trávy ako ozdobnice, perovce, prosá, bezkolence, kavyle alebo kostravy sú v zime často krajšie než mnohé vždyzelené rastliny. Stačí námraza, nízke slnko a zrazu máš v záhrade obraz, ktorý by bola škoda odstrihnúť už v novembri. Suché časti rastlín sú navyše úkrytom pre hmyz a drobné živočíchy. Pod listami a stonkami sa odohráva život, ktorý čistým jesenným „vyholením“ záhona zbytočne narušíš.
Strihaj hlavne to, čo:
- je choré,
- leží cez chodník,
- prekáža pri pohybe,
- láme sa do úrovne očí,
- pôsobí vyslovene neesteticky,
- by sa mohlo pri snehu vyvrátiť alebo poškodiť okolie.
Trvalky a trávy, ktoré sa váľajú alebo zavadzajú, môžeš zviazať alebo mierne pristrihnúť. Záhrada má byť krásna, ale aj funkčná. Nemáš sa v nej predierať ako cez zabudnutú lúku po búrke. Väčšinu okrasných tráv však nechaj stáť až do jari. Ich hlavný rez urob koncom zimy alebo skoro na jar, ešte pred novým rašením.
Mulč - ochrana pred holomrazmi
Mulčovanie je jedna z najjednoduchších vecí, ktorými pomôžeš rastlinám prečkať zimu. Najmä novovysadené trvalky ocenia ochranu pred holomrazmi, teda mrazmi bez snehovej prikrývky. Ak necháš v záhonoch časť opadaného lístia, urobíš dobre. Lístie funguje ako prirodzený organický mulč, chráni pôdu a postupným rozkladom ju obohacuje.
Mulčovať môžeš:
- opadaným lístím,
- kôrou,
- slamou,
- pilinami,
- jemne nasekanými vetvičkami,
- čečinou,
- kompostom.
Pri mulči však platí jedno dôležité pravidlo: s mierou. Príliš hrubá, mokrá a udusená vrstva môže rastlinám uškodiť. Korene a báza rastlín potrebujú dýchať. Mulč nemá byť mokrá perina, pod ktorou všetko zhnije. Pri ružiach pomáha jednoduché kopcovanie zeminy alebo kompostu k báze rastliny. Pri citlivejších vyšších rastlinách, napríklad pri kortadérii, môžeš nadzemnú časť zviazať a chrániť priedušnou textíliou. Na jar mulč skontroluj. Časť môžeš nechať rozložiť, časť odhrnúť, aby nové výhonky mohli voľne rásť.
Zima a sucho - strašiak, na ktorého zabúdame
Zima neznamená automaticky tri mesiace bez vody. Veľmi často sa hovorí o vymŕzaní rastlín, ale v skutočnosti mnohé rastliny v zime vyschnú. Najmä počas období bez snehu, s vetrom a bez zrážok. Pozor si daj hlavne na stálozelené rastliny, ktoré odparujú vodu aj v zime. Patria sem napríklad:
- ostrice,
- čemerice,
- šalvie lekárske,
- vavrínovce,
- červienky,
- rastliny v nádobách.
Rastliny v kvetináčoch kontroluj častejšie. Substrát v nádobe premŕza aj presychá rýchlejšie než pôda v záhone. Ak je dlhodobo sucho, nemrzne a pôda nie je zamrznutá na kosť, dopraj im trochu vody. Nie veľa. Len toľko, aby nešli do jari úplne vysilené.
REZ - hortenzie
Pri hortenziách je najdôležitejšie vedieť, aký typ pestuješ. Nie všetky hortenzie sa režú rovnako. Najčastejšie sa v záhradách stretávame s metlinatými a veľkolistými hortenziami. A práve medzi nimi je zásadný rozdiel.
Rozdiel strihania medzi metlinatými a veľkolistými hortenziami
Hydrangea paniculata - hortenzia metlinatá kvitne na jednoročnom dreve. To znamená, že kvety vytvára na výhonkoch, ktoré narastú v tom istom roku. Preto jej vyhovuje jarný rez. Na jar ju môžeš skrátiť približne na 1/3 až 1/4 pôvodnej dĺžky. Rastlina sa zahustí, vytvorí silné nové výhony a v lete bohato zakvitne.
Hydrangea macrophylla - hortenzia veľkolistá kvitne na dvojročnom dreve. Kvetné puky si zakladá už v predošlom roku. Preto ju nikdy nestrihaj tak radikálne ako metlinatú hortenziu. Pri veľkolistej hortenzii odstraňuj len suché súkvetia a poškodené časti. Strihaj plytko, len pár centimetrov pod starým súkvetím, aby si neodstránil puky budúcich kvetov.
Pri hortenziách teda platí: najprv zisti druh, až potom vezmi nožnice.
REZ ruží
Ruže sa kedysi bežne strihali na jeseň. Dnes je však opatrnejší prístup rozumnejší. Hlavný rez ruží je lepšie nechať na jar. Ruža tak cez zimu zostane viac chránená a lepšie zvládne výkyvy počasia. Dobrou pomôckou je staré pravidlo: keď začnú kvitnúť zlatovky, teda Forsythia, prichádza čas na rez ruží. Na jeseň pri ružiach odstraňuj len to, čo naozaj treba:
- príliš dlhé výhony,
- poškodené časti,
- výhony, ktoré prekážajú pri pohybe,
- časti, ktoré by mohol lámať vietor alebo sneh.
Pre ochranu bázy ruže pred mrazom je vhodné nakopcovať k nej zeminu, kompost alebo iný vzdušný organický materiál. Nejde o to ružu zabaliť ako balík, ale ochrániť najcitlivejšiu spodnú časť rastliny. Presný postup rezu závisí od toho, či pestuješ záhonovú, popínavú alebo pôdopokryvnú ružu. Podrobný návod si môžeš doplniť z článku „Kráľovná medzi okrasnými krami (časť 2)“.
REZ plamienkov
Plamienky potrebujú rez, aby dobre kvitli a nezostali z nich chaotické spleti výhonkov. Ale pozor: nie každý plamienok sa strihá rovnako. Najdôležitejšie je vedieť, do ktorej skupiny patrí tvoj plamienok. Niektoré kvitnú na starom dreve, iné na nových výhonkoch. Ak hlboko zrežeš nesprávny typ, pripravíš sa o kvety. Rez môžeš robiť neskoro na jeseň alebo v marci. V chladnejších oblastiach je často lepšie počkať do jari, pretože výhonky rastlinu cez zimu čiastočne chránia. Nevýhodou jarného rezu je, že plamienok už môže začať pučať. A vieme, že strihať čerstvé zelené puky bolí každého záhradníka trochu pri srdci. Napriek tomu sa toho netreba báť. Správny spätný rez rastlinu zmladí a podporí bohatšie kvitnutie.
1. skupina: malokveté botanické druhy
Tieto plamienky kvitnú skoro a väčšinou na starom dreve. Režú sa len minimálne, zvyčajne po odkvitnutí. Na jar ich nestrihaj hlboko, inak si odstrihneš kvety.
2. skupina: veľkokveté odrody
Tieto plamienky kvitnú často dvakrát - na starších aj nových výhonkoch. Potrebujú mierny rez, odstránenie suchých častí a jemné usmernenie rastu.
3. skupina: neskoro kvitnúce druhy
Tieto kvitnú na nových výhonkoch, preto znášajú hlbší rez. Strihajú sa nízko skoro na jar, aby vytvorili nové silné výhony a bohato kvitli. Pri plamienkoch sa oplatí poznať názov kultivaru. Keď vieš, čo pestuješ, vieš aj správne rezať.
Záver
Jesenná starostlivosť o záhradu nemusí znamenať veľké upratovanie, nekonečný rez a strach z každej mrazivej noci. Veľa práce môžeš nechať na prírodu. Suché trvalky a trávy ochránia pôdu, listy sa premenia na mulč, koreňový systém bude v tichu pracovať a zimná záhrada získa štruktúru, ktorú by si jesennými nožnicami zbytočne odstránil. Správny človek vie, že záhrada nemusí byť na jeseň dokonale čistá. Správne miesto potrebuje pôdu, ktorá v zime nedusí korene vodou. Správna rastlina zvládne zimu lepšie, keď jej dáš pokoj, vzduch, primeranú ochranu a trochu dôvery. Záhrada sa na zimu neukladá do bezvedomia. Len spomalí. A keď jej na jeseň pomôžeš s rozumom, na jar sa ti odvďačí silnejším štartom.