Čo je veternica (Anemone) a prečo má toľko mien
Veternice (anemonky, sasanky) patria do čeľade iskerníkovité (Ranunculaceae). Rod je veľký a „živý“ aj z pohľadu botaniky – podľa toho, ako sa rod delí, sa uvádza približne 120 až 200 druhov.
-
Názov Anemone sa spája s gréckym slovom pre vietor (a často sa prekladá ako „dcéra vetra“).
-
V záhradníckej praxi sa stále používa názov Anemone, ale pri jesenných veterniciach môžeš naraziť aj na novšie botanické pomenovania.
Poznámka k bezpečnosti: väčšina veterníc obsahuje dráždivé látky – pri citlivej pokožke sa oplatí pracovať v rukaviciach a rastliny neochutnávať (platí to všeobecne pri iskerníkovitých).
Ako veternice rozpoznať: kvety, listy a „vatové“ semeníky
Typický kvet veterníc je šálkovitý až tanierikový, často s nápadným stredom plným tyčiniek. Po odkvitnutí sa vytvoria nažky – a práve tie vedia u viacerých druhov spraviť efektné, vzdušné hlávky, ktoré vietor rozfúka ako jemnú cukrovú vatu.
Z pohľadu pestovania je dôležité vedieť, že veternice môžu mať rôzne typy podzemných orgánov:
-
podzemky (rhizómy) – typické pre mnohé jarné lesné druhy,
-
hľuzy/kormy – typické pre niektoré jarné a letné druhy,
-
vláknité korene s výbežkami – typické pre jesenné (japonské) veternice.
Práve koreňový systém rozhoduje o tom, ako rýchlo sa budú rozrastať, ako sa budú deliť a akú pôdu budú tolerovať.
Skupiny veterníc podľa kvitnutia: jar, leto, jeseň
1) Jarné veternice
Jarné veternice sú často „lesné“ typy – kvitnú skoro, keď je ešte dosť vlahy a listy stromov nevrhajú hlboký tieň. V záhrade sú výborné do:
-
polotieňa pod stromami,
-
okrajov chodníkov,
-
prirodzene pôsobiacich výsadieb.
Dôležité: niektoré naše pôvodné druhy sú vo voľnej prírode chránené alebo citlivé – do záhrady vždy kupuj rastliny z legálnych zdrojov, nikdy ich neber z prírody.
2) Letné veternice
Letné typy sa často pestujú aj na rez a bývajú viazané na konkrétny spôsob výsadby (z hľúz/kormov). Majú radi priepustnú pôdu a v lete vedia byť citlivé na extrémne preliatie.
3) Jesenné veternice (japonské veternice)
Tu začína jesenné divadlo. Jesenné veternice sú dominanty záhonov od konca leta až do jesene – presne v čase, keď veľa iných trvaliek už spomaľuje.
Jesenné (japonské) veternice: pôvod a charakter
Najčastejšie sa v záhradách pestujú jesenné veternice okolo skupiny Anemone hupehensis (často sa uvádza aj „japonská veternica“, hoci pôvod má v Číne). Do Európy sa dostali v 19. storočí – známy je príbeh, že ich do Európy priniesol Robert Fortune v roku 1844, keď ich našiel rásť pri hroboch v Šanghaji.
Čo je na nich prakticky najdôležitejšie?
-
počas kvitnutia dorastajú podľa typu zhruba od 35 až po 120 cm,
-
tvoria silné trsy a v dobrom mieste dokážu byť veľmi vitálne,
-
existujú jednoduché aj plnokveté formy, od bielej po ružové a fialové odtiene,
-
pri ideálnych podmienkach sa vedia rozrásť do strán (niekedy až „príliš“).
Pestovanie japonských veterníc: stanovište, pôda, voda
Svetlo
-
Najistejší je svetlý polotieň alebo slnko s ochranou pred úpekom (napríklad ranné slnko, popoludní filtrovaný tieň).
-
Na plnom slnku sa im darí len vtedy, keď pôda nevysychá do prachu.
Pôda
-
Ideál je humózna, živinami primerane bohatá pôda, ktorá drží vlahu, ale nie je podmáčaná.
-
V ťažkej, zlievavej pôde pomôže zlepšenie štruktúry (organika + minerálna zložka, aby voda nestála).
Voda
-
Po výsadbe (prvý rok) im dopraj pravidelnú zálievku, aby zakorenili do hĺbky.
-
Neskôr sú schopné zvládať aj kratšie suchšie obdobia, ale najkrajšie kvitnú pri rovnomernej vlhkosti.
Mulč
-
Jemná organika alebo listovka udrží vlhkosť, vyživí pôdu a v lete ochladí koreňový priestor.
Ako sadiť veternice, aby kvitli bohato
-
Termín výsadby: jar alebo skorá jeseň (v teplejších oblastiach je jeseň často výhoda).
-
Sadenie do skupín: japonské veternice vyzerajú najlepšie, keď ich dáš do skupiny 3–7 ks (podľa veľkosti záhona).
-
Rozostupy: nechaj im priestor – pri vitálnych typoch rátaj s tým, že časom vytvoria široký trs.
-
Zapojený porast: ak je záhon riedky a pôda sa prehrieva, veternice trpia viac. Keď je výsadba zapojená, pôda drží stabilnejšiu mikroklímu.
Rez, opora a „čo s nimi po zime“
Kedy strihať japonské veternice
-
Na jeseň môžeš odstrániť len rozbité a polámané stonky.
-
Hlavný rez rob na konci zimy až skoro na jar, keď už nehrozia dlhé mrazy a vidíš, kde rastlina raší.
Potrebujú oporu?
-
V otvorených a veterných miestach môžu vyššie kultivary pri daždi polehnúť. Pomáha:
-
výsadba do skupiny (rastliny sa podoprú),
-
nenápadná kruhová opora,
-
voľba kompaktnejšieho kultivaru.
-
Rozrastanie a „invazivita“: kedy je to problém a ako ho vyriešiť
Veternice sa niekedy rozrastajú tak dobre, že začnú „posúvať hranice“. Najčastejšie je to kombinácia:
-
kvalitná pôda,
-
stabilná vlhkosť,
-
tiché, chránené miesto.
Riešenie je jednoduché a nebolí:
-
Na jar trs zmenši rýľom: preseknúť, oddeliť a prebytok vybrať.
-
Oddelené časti môžeš:
-
presadiť,
-
darovať,
-
alebo na rok stabilizovať v kvetináči (potom sa lepšie ujmú v novej výsadbe).
-
Ak chceš mať rast pod kontrolou od začiatku, pomáha aj výsadba do jasne definovaného priestoru (napríklad okraj záhona, kde sa dajú výbežky ľahko zachytiť).
Množenie veterníc: delenie, koreňové odrezky, semená
-
Delenie trsov: najspoľahlivejšie. Robí sa skoro na jar alebo na jeseň (v miernejších podmienkach).
-
Koreňové odrezky: pri niektorých jesenných typoch fungujú dobre – z kúskov koreňov vie vyrásť nová rastlina.
-
Semená: botanicky zaujímavé, ale v praxi pomalšie a výsledok nemusí byť rovnaký ako materská rastlina (pri kultivaroch to platí dvojnásobne).
Najčastejšie problémy (a čo s nimi)
-
Nekvitnú alebo kvitnú slabo: často sú v príliš hlbokom tieni, v suchu alebo v čerstvo narušenej pôde bez stabilnej vlahy.
-
Polehávajú: príliš výživná pôda + dážď + vietor. Pomôže opora alebo kompaktnejší kultivar.
-
Hnijú v zime: problém býva skôr v ťažkej, podmáčanej pôde. Zlepši drenáž a štruktúru pôdy.
-
Listy chytajú povlak/škvrny: zvyčajne kombinácia vlhka a stojatého vzduchu. Pomôže vzdušnejší spon a zdravá hygiena rezu.
Najkrajšie kultivary japonských veterníc (overené a praktické)
Nižšie kultivary a série sú skvelé, ak chceš jesennú veternicu aj do menších záhonov alebo do nádob.
Kompaktné, „neinvazívne“ typy do menších záhrad
Séria ‘Fantasy’ – kompaktný rast, menšia tendencia rozrastať sa
Kultivary: ‘Red Riding Hood’, ‘Pocahontas’, ‘Cinderella’, ‘Jasmine’, ‘Belle Vision’
-
výška približne okolo 45 cm počas kvitnutia
-
výborné do menších výsadieb a k terasám
Séria ‘Pretty Lady’ – veľmi nízka, vhodná aj do črepníkov
Kultivary: ‘Emily’, ‘Susan’, ‘Maria’, ‘Julia’
-
výška približne okolo 35 cm počas kvitnutia
-
ideálne do mobilných výsadieb (nádoby) a predných línií záhonov
Bohaté kvitnutie a „wow efekt“ do jesennej nálady
Anemone ‘Fall in Love Sweetly’
-
výška okolo 60 cm
-
tmavoružové, plnšie kvety
-
výborná dominanta do jesenných dní, keď potrebuješ farbu
Elegantné biele „labutie“ veternice
Rada ‘Swan’ – jednoduché kvety, biele hlávky s jemným kontrastom na spodných lupienkoch
Kultivary: ‘Dainty Swan’, ‘Ruffled Swan’, ‘Wild Swan’
-
výška približne do 65 cm
-
pôsobia ľahko, vzdušne a moderne
Klasiky, ktoré robia stabilnú výšku v záhone
-
približne 80 cm
-
plnšie kvety, výrazný efekt od neskorého leta do októbra
-
približne 80 cm
-
výrazná ružová, kompaktnejší rast, menšia tendencia rozrastať sa
-
približne 90 cm
-
biely kultivar, pekný na rozjasnenie polotieňa
-
približne 90 cm
-
jednoduché bledoružové kvety, dlhé kvitnutie
-
približne 100 cm
-
nežná bledoružová, elegantná výška do zadnej časti záhona
Ako ich kombinovať v záhone (bez konkrétnych „povinných“ partnerov)
Japonské veternice fungujú najlepšie, keď im dáš kulisu a rytmus:
-
s okrasnými trávami (pre pohyb a zimnú štruktúru),
-
s jesennými trvalkami v podobnej výške (aby záhon držal objem),
-
s krami s tmavým alebo výrazne sfarbeným listom (kontrast, ktorý zvýrazní kvety),
-
v zapojenom poraste, kde pôda nevysychá a neprehrieva sa.
Kľúčová je kompozícia: veternice sú „vzdušné herečky“ – potrebujú priestor, aby ich bolo vidieť, ale nie prázdno, ktoré z nich spraví osamelé stonky.
Jarné veternice v skratke (a prečo sa oplatia)
Ak chceš, aby záhrada začala „žiť“ už skoro na jar, jarné veternice sú úžasné:
-
kvitnú, keď je ešte dosť prirodzenej vlahy,
-
v polotieni pod stromami často vytvoria prirodzený koberec,
-
po odkvitnutí ustúpia a nechajú priestor neskorším rastlinám.
Veternica lesná (Anemone sylvestris) je pekný príklad druhu, ktorý pôsobí prirodzene a zároveň záhradnícky čisto – len platí, že rastliny do záhrady vždy rieš z legálneho zdroja a nie z prírody.
Mini FAQ
Kedy sadiť veternice?
Jar alebo skorá jeseň. Jesenné veternice často lepšie štartujú, keď sa stihnú zakoreniť mimo letných horúčav.
Kedy kvitnú japonské veternice?
Od konca leta do jesene – podľa kultivaru a polohy.
Kedy strihať veternice?
Najistejšie je strihať až na konci zimy alebo skoro na jar.
Dajú sa pestovať v črepníku?
Áno, najmä kompaktné série (napríklad nízke typy). V nádobe si len viac stráž vlahu.
Prečo sa mi rozrastajú viac, než chcem?
Majú ideálne podmienky. Na jar ich jednoducho zmenši rýľom a prebytok presuň.
Záver
Veternice sú presne ten typ rastliny, ktorý ti pripomenie, že záhrada nemusí byť „na výkon“. Keď im dáš správne miesto (svetlý polotieň, humóznu pôdu a stabilnú vlahu), odmenia sa ti dlhým jesenným kvitnutím a tým jemným tancom vo vetre, ktorý z bežného záhona spraví zážitok.