Vistérie – lat. Wisteria sú majestátne popínavé liany. Pre svoj rast potrebujú oporu ktorej tvar príjmajú. V záhradách sú pestované najmä pre svoje obrovské, voňavé kvety. V čase kvetu sú výraznou dominantou ktorú nemožno prehliadnuť. Sú tiež medonosne a lákavé pre hmyz.
Poznáme rôzne druhy wistérie ktoré delíme hlavne na základe pôvodu a to na severoamerické a čínske. Najznámejším severoamerickým druhom je Wisteria frutescens ktorá sa vyznačuje menej bujným rastom a kvitnutím začiatkom leta . Jej použitie je vhodné najmä do menších záhrad.
Najviac pestované sú dva druhy čínskych wistérii a to Wistéria sinensis – vistéria čínska, ktorá sa ovíja v protismere hodinových ručičiek a Wistéria floribunda – vistéria ? ktorá sa ovíja v smere hodinových ručičiek. Všetky sa vyznačujú bujným rastom najmä počas letného obdobia rastú prakticky nepretržite až do príchodu krátkych dní a chladného počasia. Na jeseň pekne sfarbujú listy do zlatožltej farby. Wistérie sú plne mrazuvzdorné ak namŕzajú tak sú to hlavne nekvalitne vyzreté letorasty jedincov ktoré nesú genetické vlastnosti pôvodných druhov z teplejších lokalít. Vzhľadom na potrebu každoročného rezu v jarnom období to nie je výraznejšia estetická prekážka. Rez je potrebný nielen pre udržanie tvaru liany ale najmä pre podporu efektu kvitnutia. Existuje niekoľko postupov ako urdžovať vistérie rezom v správnej kondícii a kvitnutí . Vo všeobecnosti platí že režeme všetky prestarnuté, tenké a suché výhony od bázy hrubého kmeňa (tej základ je potrebné vytvoriť v prvých rokoch po výsadbe) Ponechávame iba jedno až dvojročné zdravé výhony ktoré skracujeme spravidla na 3 púčiky. Tu pozor už v zimnom období je poznať ktoré púčiky nesú kvety , bývajú mohutnejšie. Takže vždy sa snažíme ponechať čo najviac kvitnúcich púčikov.
Ako okrasné rastliny sú dlhoveké ich stonky drevnatejú a časom sú schopné vytvoriť samostatne stojace kmene. Pri ich výsadbe musíme dôkladne myslieť na výber opory . Vistérie sú škrtiči schopné časom deformovať aj tú najpevnejšiu konštrukciu. Preto používame vždy mohutné drevené alebo kovové materiály.
Spravidla sú nenáročné na pestovanie. Obľubujú plne slnečné a chránené stanovištia . Pôda by mala byť mierne kyslá , humózna a stabilne vlhká no nie premokrená. V ťažkých ílovitých pôdach s vysokým obsahom vápnika môžu rastliny trpieť chlorózami. Tento problém býva častý u menej kvalitných semenami množených rastlín. Vyfarbenie listov podporíme hnojením železom. Pri hnojení musíme byť opatrný s pomerom dusíka ktorý spôsobuje bujný rast , zastavenie kvitnutia a omŕzanie výhonov. Hnojivá s vyšším obsahom draslíka podporia vyzrievanie dreva a s vyšším obsahom fosforu podporia tvorbu kvetov.
