Máš v záhrade holú pergolu, plot alebo stenu, ktorá vyzerá… no, ako nedokončený projekt? A zároveň nechceš nič precitlivené, čo sa urazí pri prvom suchu či mraze? Potom si presne ten praktický zvedavec, pre ktorého je akébia skvelý rastlinný parťák.
Správny človek – správne miesto – správna rastlina:
-
Ty: chceš rýchly efekt, vôňu, zaujímavosť a minimum dramatu.
-
Miesto: slnko až polotieň, pergola/plot/múr, kde sa hodí zelená „záclona“.
-
Rastlina: akébia – drevitá popínavka s originálnymi kvetmi a jemne čokoládovo-vanilkovou arómou.
Akébia v skratke
-
Botanický názov: Akebia (najčastejšie v záhradách Akebia quinata)
-
Čeľaď: Lardizabalaceae
-
Pôvod: východná Ázia (Čína, Japonsko, Kórea)
-
Rast: drevitá, ovíjavá liana, bežne 6–10 m, v dobrých podmienkach aj viac
-
Listy: dlaňovito zložené, najčastejšie 5-lístkové (u niektorých rastlín 3–7)
-
Kvety: malé, ale veľmi zaujímavé – samčie a samičie zvlášť
-
Kvitnutie: spravidla apríl – máj (podľa počasia)
-
Plody: podlhovasté „klobásky“, v našich podmienkach skôr bonus než istota
Ako vyzerá a prečo je taká zaujímavá
Akébia je v našich podmienkach väčšinou opadavá (v teplejších oblastiach a pri miernej zime môže byť poloopadavá). Vytvára dlhé ovíjavé výhony a rýchlo zakrýva oporu.
-
Kôra je sivohnedá a na starších výhonoch býva výrazne „bodkovaná“ (lenticely).
-
Listy pôsobia jemne, upravene a na pergole vytvoria príjemný polotieň.
-
Kvety sú jednopohlavné (buď samčie, alebo samičie), ale rastlina je jednodomá – čiže oba typy kvetov nájdeš na jednej rastline. Farby sa líšia podľa druhu a odrody: od purpurových až po krémové.
Plody a opelenie – tu vzniká najviac mýtov
Akébia býva často samo-neplodná (samotná rastlina nemusí vytvoriť plody). Ak chceš plody, najistejšie je mať dve geneticky odlišné rastliny (ideálne dve rôzne odrody toho istého druhu) a dopriať im teplé leto.
Kam ju dať, aby bola spokojná
Svetlo
-
Slnko až polotieň je ideál.
-
V hlbokom tieni rastie, ale kvitnutie býva slabšie.
Pôda
-
Bežná záhradná pôda je v poriadku.
-
Najlepšie sa jej darí v priepustnej, živinami primerane zásobenej pôde, ktorá úplne nevysychá.
Voda
-
Po zakorenení zvládne aj prechodné sucho, ale prvé 1–2 sezóny jej pomôže pravidelná zálievka.
Opora
Akébia potrebuje niečo, po čom sa môže ovíjať:
-
pergola, plot, pletivo, stĺpiky, lanká pri stene
Tip: Keď ju sadíš k múru, nedávaj ju úplne k základu. Nechaj aspoň 30–60 cm odstup, aby mala korene kam „dýchať“ a aby si vedel lepšie zalievať.
Výsadba bez stresu
-
Priprav jamu aspoň 2× širšiu než koreňový bal.
-
Primiešaj kompost (nie vedro hnojiva – akébia nie je hladná diva).
-
Po výsadbe dobre zalej a prvú sezónu sleduj, či pôda úplne nevysychá.
-
Hneď od začiatku ju navádzaj na oporu – ušetríš si neskoršie rozmotávanie „klbka“.
Mrazuvzdornosť
Dospelé, dobre zakorenené rastliny bývajú spoľahlivo odolné, no mladé výsadby sa oplatí prvú zimu:
-
prihrnúť mulčom,
-
chrániť koreňový krčok (najmä na otvorenom, veternom mieste).
V praxi platí: čím staršia, tým tvrdšia.
Rez a vedenie: jednoduchšie než to vyzerá
Akébia nepotrebuje „vinársky“ rez. Je to popínavka, ktorú striháš hlavne preto, aby sa ti nezmenila na zelený chaos.
-
Po odkvitnutí (neskorá jar): skráť dlhé výhony, ktoré zavadzajú, a uprac rastlinu do priestoru.
-
V zime/na prelome zimy a jari: strihaj len vtedy, keď potrebuješ radikálne zmenšiť alebo obnoviť staré, prehustené výhony. Po silnom reze môže kvitnutie dočasne slabnúť.
Trik na pekné olistenie aj dole: občas skráť veľmi dlhé „biče“ – akébia potom viac rozkonáruje a zahustí sa.
Druhy a odrody, s ktorými sa môžeš stretnúť
Akébia päťpočetná (Akebia quinata)
Najbežnejšia v záhradách. Má 5-lístkové listy, je dekoratívna a často aj najspoľahlivejšia do našich podmienok.
Akébia trojlistá (Akebia trifoliata)
Má 3-lístkové listy a v teplejších oblastiach je zaujímavá aj pre plody. (Fruiting je však stále lotéria podľa leta a opelenia.)
Kríženec (Akebia × pentaphylla)
Medzidruhový hybrid, ktorý sa niekedy spomína pre chutné plody.
Odrody (orientačne): existujú kultivary s bledými až bielymi kvetmi, aj s výraznejšími purpurovými tónmi, prípadne panašovanými listami. Dostupnosť sa mení podľa sezóny.
Sú plody jedlé? Áno – ale ber to ako bonus
Keď sa akébii u teba zapáči a podmienky vyjdú (najmä dve odlišné rastliny + teplé leto), môže vytvoriť podlhovasté plody s mäkkou dužinou.
-
Dužina býva sladkastá a jemná, niektorým pripomína vanilkovo-bananový puding.
-
Semená sú výrazné – dužinu skôr vyjedáš „okolo“ nich.
V Ázii sa využíva aj oplodie (šupka) v kuchyni, no u nás je to skôr rarita.
Dôležité: Ak niekde čítaš dlhé zoznamy „liečivých účinkov“, ber to s rezervou. Tradičné používanie ešte nie je to isté ako odporúčanie na samoliečbu.
Na čo si dať pozor
-
Vzrast je silný. Akébia vie byť veľmi bujná, takže jej dopraj pevnú oporu a raz za čas ju usmerni.
-
Nenechaj ju udusiť susedov. Pri malých stromčekoch, ružiach či jemných klematisoch môže časom tlačiť na pílu.
-
Plody nie sú zaručené. Ak chceš ovocie, myslí na opelenie a počítaj s tým, že nie každý rok je „ovocný“.
Záver
Akébia je taký ten priateľ z prírody, ktorý ťa naučí jednu dôležitú vec: trpezlivosť sa vypláca. Najprv sa rozkuká, potom naberie tempo – a zrazu máš pergolu, pod ktorou sa dá dýchať, sedieť aj spomaliť.
Ak chceš, napíš mi, kam ju plánuješ dať (slnko/polotieň, pôda, opora) – a vyberieme spolu druh alebo odrodu, ktorá ti bude sedieť najviac.
